Kamčatská borůvka

zde můžete probrat vše o pěstování kamčatek

Moderátor: Stanley_51

Re: Kamčatská borůvka

Příspěvekod Flori » 14 bře 2023, 23:54

Na komunitní zahradě tady v Praze kamčatky také nasazovaly poupata už v lednu.Teď nevím, děti jsou furt nemocné a i já jsem to od nich chytila..:-( Dvě odrůdy kupoval někdo jiný, tak zpaměti nevím, které to jsou.Já kupovala Polar Jewel a Auroru. Tu omylem usekli při nošení trávy.
Flori
nováček
nováček
 
Příspěvky: 114
Registrován: 11 zář 2022, 17:39
Bydliště: Žďársko 630m.n.m., Praha 17 360m.n.m.

Re: Kamčatská borůvka

Příspěvekod loni » 15 bře 2023, 06:42

Hofis píše:Nevím teď úplně přesně, jestli si rozumíme v tom, na co jsem chtěl na začátku poukázat. :) Jenom mi přijde, že dokud nedojde k opylení květu, může čekat na to opylení celou svou životnost, tedy dejme tomu těch 7-10 dní, než přirozeně zajde. Pokud však dojde ke kvalitnímu opylení křížem hned třeba druhý den po jeho rozvinutí, už na nic nečeká, začne se okamžitě vyvíjet plod a nejpozději hned druhý den po opylení opadne okvětí a už jede pouze ten plod. Takto to mám za ty roky vypozorované a skutečně to tak je. Není to tak, že každý květ se drží těch 7-10 dní na rostlině a nabere všechna možná pylová zrna a plod se začne vyvíjet až po uplynutí jeho přirozené životnosti. Mě hlavně fascinuje ta dlouhá doba, po kterou je ten květ schopen na to opylení počkat. Podle mě se jedná o jednu z dalších adaptací té rostliny na chladné podmínky, kromě například té vysoké odolnosti květu v mrazu. V jeho původní domovině může dojít k tomu, že se třeba na nějakou přechodnou dobu zhorší počasí a opylení tak dočasně není možné. Tak to rostlina vyřešila tak, že ty květy mají takto dlouhou životnost a jsou si případně schopny určitou dobu počkat v neopyleném stavu na to, až bude květ opylen. Jakmile začnou lítat čmeláci, všechny rozvinuté květy začnou hromadně opadávat, protože budou kvalitně opyleny. A je jedno, jestli jeden květ na rostlině visí rozvinutý 7 dní nebo jenom 2 dny. Prostě bylo splněno zadání, začal se vyvíjet plod a už není víc na co čekat. Pak už jsou jen postupně opylovány (čmeláky) ty květy, které se právě rozvinou a ihned po opylení opadávají. Ale teď, když ještě nic nelítá, tak se květy drží na keři opravdu dlouho. A to je to, na co jsem chtěl upozornit, že jsou schopny si na to opylení slušně dlouhou dobu počkat. Vidím to teď prostě u sebe v přímém přenosu a už jsem si toho všiml i dříve. S14


Tak som to našiel túto štúdiu a prečítal. Je to veľmi zaujímavé čítanie. Z toho sa dá sčasti pochopiť problematiku životnosti kvetov a teda aj opeľovania u kamčatkách.

https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC2712401/

Zaujala ma aj táto pasáž cit: Produkcia plodov a semien, ako aj hmotnosť semien sa výrazne znížili s nárastom veku kvetov v momente krížového opelenia.


--------
Uživatelský avatar
loni
admirál
admirál
 
Příspěvky: 1665
Registrován: 27 bře 2012, 22:24
Bydliště: Okr. Svidník - údolie rieky Ondava v nadmorskej výške 283 mnm

Re: Kamčatská borůvka

Příspěvekod loni » 15 bře 2023, 09:06

Z tej štúdie som došiel k záveru, že pre dobrú úrodu veľkých plodov kamčatiek, je veľmi dôležité a to okrem iných faktorov aj to, aby boli podmienky vhodné na spontánne kvitnutie kvetov a dostatok efektívnych opeľovačov. Ak kamčatky spontánne kvitnú, tak dochádza k oveľa väčšiemu pritiahnutiu množstva opeľovačov, aby sa kvety krížovo opelili čo najlepšie a čo najskôr po rozvinutí kvetu. Každé predlžovanie životnosti kvetov z dôvodu nedostatku opeľovačov, aby ich teda rastlina pritiahla spotrebuje veľa energie na udržanie kvetu a starnutie kvetov spôsobí zníženie úrody, keďže ako sa píše v tej štúdii cit: - Produkcia plodov a semien, ako aj hmotnosť semien sa výrazne znížili s nárastom veku kvetov v momente krížového opelenia.

Tu som dal z automatického prekladu to, čo ma najviac zaujalo:

Cit: vzhľadom na výhody plasticity v dlhovekosti kvetov (tj zníženie nákladov na údržbu), Ishii a Sakai (2000)predpovedali, že kvety budú mať minimálnu životnosť, počas ktorej neklesnú, aj keď väčšina ich vajíčok je oplodnená, takže samčia funkcia môže byť posilnená. Toto bolo pozorované pri Erythronium japonicum Decne. a podobné vzory sa mohli vyskytnúť aj u iných druhov, ktoré si udržiavajú svoje kvety niekoľko dní po opelení ( Ishii a Sakai, 2000 a tam uvedené odkazy). V P. variredae. Zdá sa, že je prítomná aj minimálna doba dlhovekosti kvetu, pretože kvety zostali otvorené približne 8 dní, napriek tomu, že ženské a mužské funkcie boli vykonané počas prvých dní života kvetu. Pretože táto rastlina sekundárne prezentuje svoj peľ v blízkosti stigmatickej papily, návšteva prvého opeľovača je životne dôležitá pre úspešné opelenie (úspech ženy) ( Brantjes, 1982 ; Castro, 2007 ). Na druhej strane, keďže peľ môže byť pri nasledujúcich návštevách stále exportovaný, minimálna dĺžka trvania kvetov sa javí ako obzvlášť výhodná pre vyššiu úspešnosť mužskej kondície.

Cit: nízka miera návštevnosti účinných opeľovačov ( Castro, 2007) by mohli byť najdôležitejšími faktormi vedúcimi k dlhej životnosti jej kvetov. Okrem toho sa zdá, že trvanie kvetu má určitú plasticitu, keďže dlhovekosť kvetov sa medzi rokmi výrazne líšila, pričom kratšia dlhovekosť bola pozorovaná v roku 2005 a dlhšia v roku 2006. Tieto výsledky boli v súlade s aktivitou efektívnych opeľovačov a mierou návštevnosti hlásenou za každý rok. : frekvencia interakcií medzi kvetmi P. vayredae a B. pascuorum queens, hlavným opeľovačom v populácii Colldecarrera, bola zreteľne vyššia počas roku 2005 (2,42, na 15 minút po Herrere, 1989 ) ako počas roku 2006 (0,09) ( Castro, 2007). Zdá sa teda, že do určitej miery kvety predstavovali variabilitu v dlhovekosti kvetov ako odpoveď na množstvo opeľovačov.

Cit: Mnohé samokompatibilné druhy majú mechanizmy oneskoreného samoopelenia ako prostriedok na zabezpečenie reprodukcie, keď sú opeľovače vzácne a/alebo nespoľahlivé (napr. Kalisz a Vogler, 2003 ). Na druhej strane, sebanekompatibilné druhy sa striktne spoliehajú na peľové vektory, aby preniesli svoje samčie gaméty na konšpecifické stigmy a dosiahli oplodnenie. Ako bolo navrhnuté vyššie, rastliny sa môžu prispôsobiť rôznym úrovniam aktivity opeľovačov prostredníctvom vyvíjajúcich sa rozdielov v dlhovekosti kvetov ( Ashman a Schoen, 1994). Dlhšie dĺžky života by sa tak dali dosiahnuť, keď sú vektory opeľovania vzácne a nespoľahlivé. Za týchto podmienok rastliny s najväčšou pravdepodobnosťou zaznamenajú oneskorenie v okamihu opelenia. Je však dostupných málo informácií o reprodukčných dôsledkoch oneskoreného opelenia, ktoré presahuje minimálnu alebo strednú životnosť kvetov (pozri však Webb a Littleton, 1987 ).

Dlhá životnosť by mohla mať výhody vďaka zachovaniu možnosti prenosu peľu, ale mohla by mať aj reprodukčné dôsledky vďaka vysokým energetickým nákladom na údržbu kvetov

Cit: Polygala vayredae Costa je skoro kvitnúci krík (apríl–máj), ktorý sa vyskytuje v úzkej oblasti v Alta Garrotxa, Girona (Catalunya, Španielsko, UTM DG57 a DG58). Z podpníka sa každoročne vyrábajú nové ramety, čo vedie k vytvoreniu hustých kobercov tejto rastliny. Protandrózne kvety sú vyvinuté v malých axilárnych súkvetiach s 1–3 jednotkami, ktoré sú v prirodzených podmienkach otvorené 8 ± 1•1 d ( Castro et al. , 2008 a ). Dehiscencia peľu nastáva pred antézou, pričom väčšina peľových zŕn je sekundárne prítomná v sterilnej vetve blizny (sekundárna prezentácia peľu; Castro et al. , 2008 b). Vnímavosť stigmy dosahuje maximum na 3. deň a potom mierne klesá, aj keď si vždy zachováva veľké percento vnímavých kvetov až do starnutia. Na rozdiel od toho, čo bolo opísané u iných druhov rodu (napr. Lack a Kay, 1987 ; Weekley a Brothers, 2006 ), P. vayredae chýba autonómny mechanizmus samoopelenia. Tento druh je nekompatibilný so sebou samým a pri vytváraní plodov sa striktne spolieha na opeľovacie vektory, s kráľovnami včiel s dlhými jazykmi Bombus pascuorum a Anthophora sp. sú jeho hlavnými opeľovačmi. V období rokov 2004 – 2007 bol pozorovaný nedostatok opeľovačov a ich nepredvídateľnosť, čo často viedlo k obmedzeniu peľu a nízkej produkcii ovocia (Castro, 2007 ; Castro a spol. , 2008 a ).


https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC2712401/
Uživatelský avatar
loni
admirál
admirál
 
Příspěvky: 1665
Registrován: 27 bře 2012, 22:24
Bydliště: Okr. Svidník - údolie rieky Ondava v nadmorskej výške 283 mnm

Re: Kamčatská borůvka

Příspěvekod Hofis » 15 bře 2023, 22:01

Loni, to je moc zajímavé, děkuji za ten článek! To trochu odpovídá tomu mému pozorování, a i s tou velikostí plodů to celkem sedí. Už jsem tu psal někdy dříve, teď nevím jestli minulý nebo předminulý rok, že ty první plody na MT bývají menší a méně kvalitní a až ty pozdější bývají velikostně o dost lepší. Přikládal jsem to hlavně tomu opylení křížem, protože MT je velmi raný a první várka tedy bude pravděpodobně z drtivé části pocházet ze samoopylení. Ale on to může být i problém s tím vysílením při čekání na pořádné opylení, kdy ty první květy drží opravdu dlouho, a jakmile to začne kolem pořádně lítat, přijde mi, že to opadne skoro všechno najednou. Velmi zajímavá problematika, ještě to budu muset nastudovat. :)
Hofis
čestný člen ( přispívající )
čestný člen ( přispívající )
 
Příspěvky: 3762
Registrován: 04 čer 2013, 15:43
Bydliště: Varnsdorf - 334 m n. m., Praha-Motol - 301 m n. m.

Re: Kamčatská borůvka

Příspěvekod loni » 17 bře 2023, 07:57

Vyskúšam si na jednom šore striedať tvarované kríky s netvarovanými a uvidím, aký to bude mať efekt. Jedné budú rasť klasicky a striedavo medzi nimi budú tvarované na stromček a teda korunku budú mať vyššie. Jeden šor mám čisto tvarované a je u nich radosť oberať plody. Nevyzerá, že by tvarované kríky mali menej svetla, ako klasicky rastúce, nakoľko na klasicky rastúcom kríku odrody Amfora, sa mi vetvičky pod tiažou plodov prehýnali a zatieňovali tie, ktoré boli bližšie pri zemi. Tie pri zemi nemali priestor a plody slabšie dozrievali. U tvarovaných kríkoch sa taktiež vetvičky nakláňajú na bok a keď sú plody, tak sa zohýnajú dole, ale tým že “korunka“ kríka je vyššie od zeme, tak k tomu tieneniu, až tak nedochádza, nakoľko je od zeme vždy priestor.

Medzi už prestarle kríky som v jeseni vysadil nové sadenice odrody Vostorg, ktoré budú rásť klasicky a tie prestarle som totálne zrezal pri zemi. Na zrezané kríky som napichal palice, ktorými budem spevňovať nové výhony na vertikálny tvar. Vyhnojil som aj maštalným hnojom a hnoj som prikryl pôdou, ktorú som bral mimo koreňov, aby som ich nepoškodil. Teraz som to porozbíjal a zrovnal motykou. Nakoniec som to prikryl 130g tkanou agrotextíliou. Tú som zarubil kancelárskou sponkovačkou, aby sa mi pri kosení nestrapkala.

Skúšam tvarovať aj odrodu - Aurora, Honeybee a Jugana. Tie majú vzpriamenejší vzrast. Odroda Fialka sa na to nehodí a vetvičky po totálnom reze sa nejako krútia a nechcú rásť až tak vzpriamene. Podobne aj L. Velikán. A tak Fialku skúšam tvarovať na plocho, ako stenu.

ObrázekObrázek

Fialka

Obrázek
Uživatelský avatar
loni
admirál
admirál
 
Příspěvky: 1665
Registrován: 27 bře 2012, 22:24
Bydliště: Okr. Svidník - údolie rieky Ondava v nadmorskej výške 283 mnm

Re: Kamčatská borůvka

Příspěvekod EvaOstrava » 17 bře 2023, 10:13

Moje Fialka má divný vzrůst, vypadá jako by se chtěla plazit po zemi. Mám ještě Amur, ten je ztepilý. Moc jsem to neutrefila, on už nasadil květy a Fialka se teprve rozkoukává. Snad pomohou k opylení sousedovy keře.
Opylovačem musí být jiná odrůda, nestačí dvě stejné?
Naposledy upravil EvaOstrava dne 17 bře 2023, 15:24, celkově upraveno 1
EvaOstrava
čestný člen ( přispívající )
čestný člen ( přispívající )
 
Příspěvky: 847
Registrován: 11 lis 2021, 18:14

Re: Kamčatská borůvka

Příspěvekod moonvil » 17 bře 2023, 13:43

EvaOstrava píše:Opylovačem musí být jiná odrůda, nestačí dvě stejné?

Jiná odrůda.
Uživatelský avatar
moonvil
administrátor
administrátor
 
Příspěvky: 4030
Registrován: 16 čer 2009, 08:34
Bydliště: Řícmanice, 275mnm - mrazová kotlina Moravského krasu

Re: Kamčatská borůvka

Příspěvekod EvaOstrava » 17 bře 2023, 15:24

Dík. :D
EvaOstrava
čestný člen ( přispívající )
čestný člen ( přispívající )
 
Příspěvky: 847
Registrován: 11 lis 2021, 18:14

Re: Kamčatská borůvka

Příspěvekod kaaja-el » 17 bře 2023, 17:08

To je škoda. Kdyby šly dvě stejné odrůdy, tak bych si je narouboval do jednoho stromku:-)

moonvil píše:Jiná odrůda.
Uživatelský avatar
kaaja-el
čestný člen ( přispívající )
čestný člen ( přispívající )
 
Příspěvky: 180
Registrován: 23 dub 2022, 10:00
Bydliště: Nýřanská černouhelná pánev, 350mnm.

Re: Kamčatská borůvka

Příspěvekod moonvil » 17 bře 2023, 18:00

Cože?
Uživatelský avatar
moonvil
administrátor
administrátor
 
Příspěvky: 4030
Registrován: 16 čer 2009, 08:34
Bydliště: Řícmanice, 275mnm - mrazová kotlina Moravského krasu

Re: Kamčatská borůvka

Příspěvekod Franz » 17 bře 2023, 18:06

i do keře by mělo jít naroubovat další odrůdy
Franz
čestný člen ( přispívající )
čestný člen ( přispívající )
 
Příspěvky: 410
Registrován: 28 čer 2012, 07:25
Bydliště: Hranice 240 m.n.m

Re: Kamčatská borůvka

Příspěvekod loni » 19 bře 2023, 15:37

Zatiaľ len dva menšie kríky a niekoľko konárov som vyrezal a to kvôli tomu drevokaznému chrobákovi. Našiel som tam okolo 5 lariev. Takže sa to nedá porovnať s tým, čo som mal dávnejšie. Na moje prekvapenie v suchom konári, teda v tých chodbičkách boli natlačené nejaké čierne malé mušky podobné vinnej muške. Skôr sa mi zdá, že tie chodníčky, len využili na prezimovanie. Chcel som ich odfotiť, ale mi ich odfúkol vietor. Dúfam, že to nieje nejaký ďalší škodca.
Uživatelský avatar
loni
admirál
admirál
 
Příspěvky: 1665
Registrován: 27 bře 2012, 22:24
Bydliště: Okr. Svidník - údolie rieky Ondava v nadmorskej výške 283 mnm

Re: Kamčatská borůvka

Příspěvekod Hofis » 23 bře 2023, 22:55

Tak ještě jeden poznatek z praxe k trvanlivosti květů po opylení. Krásně se mi prakticky na den sešli poslední květy na „Sladkém Wojtekovi“ s prvními květy na Auroře. Květy na obou rostlinách byly pečivě zaizolované. S opylováním jsem začal v pondělí odpoledne, po ručním opylení vždy opět okamžitě zaizoloval. Opyloval jsem pak i v úterý a ve středu vždy ráno a večer. Vypadá to, že klaplo hned to první opylení, dnes květy odpadly a jsou již zřetelné malé plůdky. Z toho plyne, že květ se po kvalitním opylení udrží ještě tak něco málo přes 2 dny.
Vypadá to nadějně, větévky jsem si pečlivě označil, v létě proběhne výsev... S14
Hofis
čestný člen ( přispívající )
čestný člen ( přispívající )
 
Příspěvky: 3762
Registrován: 04 čer 2013, 15:43
Bydliště: Varnsdorf - 334 m n. m., Praha-Motol - 301 m n. m.

Re: Kamčatská borůvka

Příspěvekod loni » 26 bře 2023, 07:56

Mne už začali kvitnúť a prvé kvety sa už začali otvárať, no len sporadicky. Zajtra ma byť vpád chladného vzduchu, tak to kvitnutie pribrzdí. Keď si zoberiem a to spätne roky, kedy u mňa začínali tak skoro kvitnúť, tak je to rok 2017 a 2019. Vtedy došlo k spontánnemu kvitnutiu s náletom včiel a čmeliakov - 9.4.2017 , 7.4.2019. Uvidím, ako to bude tohoto roku, no vyzerá to na ešte skoršie kvitnutie..
Uživatelský avatar
loni
admirál
admirál
 
Příspěvky: 1665
Registrován: 27 bře 2012, 22:24
Bydliště: Okr. Svidník - údolie rieky Ondava v nadmorskej výške 283 mnm

Re: Kamčatská borůvka

Příspěvekod loni » 26 bře 2023, 08:54

Hofis píše:Tak ještě jeden poznatek z praxe k trvanlivosti květů po opylení. Krásně se mi prakticky na den sešli poslední květy na „Sladkém Wojtekovi“ s prvními květy na Auroře. Květy na obou rostlinách byly pečivě zaizolované. S opylováním jsem začal v pondělí odpoledne, po ručním opylení vždy opět okamžitě zaizoloval. Opyloval jsem pak i v úterý a ve středu vždy ráno a večer. Vypadá to, že klaplo hned to první opylení, dnes květy odpadly a jsou již zřetelné malé plůdky. Z toho plyne, že květ se po kvalitním opylení udrží ještě tak něco málo přes 2 dny.
Vypadá to nadějně, větévky jsem si pečlivě označil, v létě proběhne výsev... S14

Nech sa ti v darí, keďže v tomto, je potrebné mať veľkú dávku trpezlivosti

No a k tej životnosti kvetov

S tým som nepočítal, že starnutie kvetov má až taký vplyv na úspešnosť krížového opelenia a úrodnosť. Skôr som myslel opačne a to, že predlženie životnosti kvetov nad minimálnu životnosť, ma väčší vplyv na kvalitnejšie krížové opelenie a teda úrodnosť. Z toho vychádza všeobecný poznatok, že je lepšie, ak sa kvet opelí, čo najskôr po rozvinutí a to efektívnym opeľovačom. Vnímavosť kvetov na peľ je vraj najväčšia do 3 dní a potom mierne klesá, no pritom si rastlina zachováva veľké percento vnímavých kvetov a to až do starnutia. Je to zložitejšie, ako som si myslel. Rastliny sa teda môžu prispôsobovať rôznym úrovniam aktivity opeľovačov a to prostredníctvom predispozície v rozdieloch dĺžke životnosti kvetov.

Rastlina má v tomto zabudované kompromisy, lebo udržanie kvetov nad minimálnu životnosť ju stojí veľa energie a kvety časom starnú, čím sa postupne stráca úspešnosť krížového opelenia. Na druhej strane životnosť kvetu a to nad minimálnu dĺžku životnosti, ma vplyv na intenzívnejšie prenášanie peľu opeľovačmi. Potom dlhšia životnosť kvetu, by mohla mať výhody vďaka zachovaniu možnosti prenosu peľu, ale na druhej strane negatívne dôsledky a to kvôli vysokým energetickým nákladom na údržbu kvetov, starnutie kvetov a teda zníženie vnímavosti kvetu na peľ.
Uživatelský avatar
loni
admirál
admirál
 
Příspěvky: 1665
Registrován: 27 bře 2012, 22:24
Bydliště: Okr. Svidník - údolie rieky Ondava v nadmorskej výške 283 mnm

PředchozíDalší

Zpět na KAMČATKA ( Lonicera )

Kdo je online

Uživatelé procházející toto fórum: Žádní registrovaní uživatelé a 4 návštevníků