Moderátor: Stanley_51
Hofis píše:Nevím teď úplně přesně, jestli si rozumíme v tom, na co jsem chtěl na začátku poukázat. Jenom mi přijde, že dokud nedojde k opylení květu, může čekat na to opylení celou svou životnost, tedy dejme tomu těch 7-10 dní, než přirozeně zajde. Pokud však dojde ke kvalitnímu opylení křížem hned třeba druhý den po jeho rozvinutí, už na nic nečeká, začne se okamžitě vyvíjet plod a nejpozději hned druhý den po opylení opadne okvětí a už jede pouze ten plod. Takto to mám za ty roky vypozorované a skutečně to tak je. Není to tak, že každý květ se drží těch 7-10 dní na rostlině a nabere všechna možná pylová zrna a plod se začne vyvíjet až po uplynutí jeho přirozené životnosti. Mě hlavně fascinuje ta dlouhá doba, po kterou je ten květ schopen na to opylení počkat. Podle mě se jedná o jednu z dalších adaptací té rostliny na chladné podmínky, kromě například té vysoké odolnosti květu v mrazu. V jeho původní domovině může dojít k tomu, že se třeba na nějakou přechodnou dobu zhorší počasí a opylení tak dočasně není možné. Tak to rostlina vyřešila tak, že ty květy mají takto dlouhou životnost a jsou si případně schopny určitou dobu počkat v neopyleném stavu na to, až bude květ opylen. Jakmile začnou lítat čmeláci, všechny rozvinuté květy začnou hromadně opadávat, protože budou kvalitně opyleny. A je jedno, jestli jeden květ na rostlině visí rozvinutý 7 dní nebo jenom 2 dny. Prostě bylo splněno zadání, začal se vyvíjet plod a už není víc na co čekat. Pak už jsou jen postupně opylovány (čmeláky) ty květy, které se právě rozvinou a ihned po opylení opadávají. Ale teď, když ještě nic nelítá, tak se květy drží na keři opravdu dlouho. A to je to, na co jsem chtěl upozornit, že jsou schopny si na to opylení slušně dlouhou dobu počkat. Vidím to teď prostě u sebe v přímém přenosu a už jsem si toho všiml i dříve.
Cit: vzhľadom na výhody plasticity v dlhovekosti kvetov (tj zníženie nákladov na údržbu), Ishii a Sakai (2000)predpovedali, že kvety budú mať minimálnu životnosť, počas ktorej neklesnú, aj keď väčšina ich vajíčok je oplodnená, takže samčia funkcia môže byť posilnená. Toto bolo pozorované pri Erythronium japonicum Decne. a podobné vzory sa mohli vyskytnúť aj u iných druhov, ktoré si udržiavajú svoje kvety niekoľko dní po opelení ( Ishii a Sakai, 2000 a tam uvedené odkazy). V P. variredae. Zdá sa, že je prítomná aj minimálna doba dlhovekosti kvetu, pretože kvety zostali otvorené približne 8 dní, napriek tomu, že ženské a mužské funkcie boli vykonané počas prvých dní života kvetu. Pretože táto rastlina sekundárne prezentuje svoj peľ v blízkosti stigmatickej papily, návšteva prvého opeľovača je životne dôležitá pre úspešné opelenie (úspech ženy) ( Brantjes, 1982 ; Castro, 2007 ). Na druhej strane, keďže peľ môže byť pri nasledujúcich návštevách stále exportovaný, minimálna dĺžka trvania kvetov sa javí ako obzvlášť výhodná pre vyššiu úspešnosť mužskej kondície.
Cit: nízka miera návštevnosti účinných opeľovačov ( Castro, 2007) by mohli byť najdôležitejšími faktormi vedúcimi k dlhej životnosti jej kvetov. Okrem toho sa zdá, že trvanie kvetu má určitú plasticitu, keďže dlhovekosť kvetov sa medzi rokmi výrazne líšila, pričom kratšia dlhovekosť bola pozorovaná v roku 2005 a dlhšia v roku 2006. Tieto výsledky boli v súlade s aktivitou efektívnych opeľovačov a mierou návštevnosti hlásenou za každý rok. : frekvencia interakcií medzi kvetmi P. vayredae a B. pascuorum queens, hlavným opeľovačom v populácii Colldecarrera, bola zreteľne vyššia počas roku 2005 (2,42, na 15 minút po Herrere, 1989 ) ako počas roku 2006 (0,09) ( Castro, 2007). Zdá sa teda, že do určitej miery kvety predstavovali variabilitu v dlhovekosti kvetov ako odpoveď na množstvo opeľovačov.
Cit: Mnohé samokompatibilné druhy majú mechanizmy oneskoreného samoopelenia ako prostriedok na zabezpečenie reprodukcie, keď sú opeľovače vzácne a/alebo nespoľahlivé (napr. Kalisz a Vogler, 2003 ). Na druhej strane, sebanekompatibilné druhy sa striktne spoliehajú na peľové vektory, aby preniesli svoje samčie gaméty na konšpecifické stigmy a dosiahli oplodnenie. Ako bolo navrhnuté vyššie, rastliny sa môžu prispôsobiť rôznym úrovniam aktivity opeľovačov prostredníctvom vyvíjajúcich sa rozdielov v dlhovekosti kvetov ( Ashman a Schoen, 1994). Dlhšie dĺžky života by sa tak dali dosiahnuť, keď sú vektory opeľovania vzácne a nespoľahlivé. Za týchto podmienok rastliny s najväčšou pravdepodobnosťou zaznamenajú oneskorenie v okamihu opelenia. Je však dostupných málo informácií o reprodukčných dôsledkoch oneskoreného opelenia, ktoré presahuje minimálnu alebo strednú životnosť kvetov (pozri však Webb a Littleton, 1987 ).
Dlhá životnosť by mohla mať výhody vďaka zachovaniu možnosti prenosu peľu, ale mohla by mať aj reprodukčné dôsledky vďaka vysokým energetickým nákladom na údržbu kvetov
Cit: Polygala vayredae Costa je skoro kvitnúci krík (apríl–máj), ktorý sa vyskytuje v úzkej oblasti v Alta Garrotxa, Girona (Catalunya, Španielsko, UTM DG57 a DG58). Z podpníka sa každoročne vyrábajú nové ramety, čo vedie k vytvoreniu hustých kobercov tejto rastliny. Protandrózne kvety sú vyvinuté v malých axilárnych súkvetiach s 1–3 jednotkami, ktoré sú v prirodzených podmienkach otvorené 8 ± 1•1 d ( Castro et al. , 2008 a ). Dehiscencia peľu nastáva pred antézou, pričom väčšina peľových zŕn je sekundárne prítomná v sterilnej vetve blizny (sekundárna prezentácia peľu; Castro et al. , 2008 b). Vnímavosť stigmy dosahuje maximum na 3. deň a potom mierne klesá, aj keď si vždy zachováva veľké percento vnímavých kvetov až do starnutia. Na rozdiel od toho, čo bolo opísané u iných druhov rodu (napr. Lack a Kay, 1987 ; Weekley a Brothers, 2006 ), P. vayredae chýba autonómny mechanizmus samoopelenia. Tento druh je nekompatibilný so sebou samým a pri vytváraní plodov sa striktne spolieha na opeľovacie vektory, s kráľovnami včiel s dlhými jazykmi Bombus pascuorum a Anthophora sp. sú jeho hlavnými opeľovačmi. V období rokov 2004 – 2007 bol pozorovaný nedostatok opeľovačov a ich nepredvídateľnosť, čo často viedlo k obmedzeniu peľu a nízkej produkcii ovocia (Castro, 2007 ; Castro a spol. , 2008 a ).
EvaOstrava píše:Opylovačem musí být jiná odrůda, nestačí dvě stejné?
moonvil píše:Jiná odrůda.
Hofis píše:Tak ještě jeden poznatek z praxe k trvanlivosti květů po opylení. Krásně se mi prakticky na den sešli poslední květy na „Sladkém Wojtekovi“ s prvními květy na Auroře. Květy na obou rostlinách byly pečivě zaizolované. S opylováním jsem začal v pondělí odpoledne, po ručním opylení vždy opět okamžitě zaizoloval. Opyloval jsem pak i v úterý a ve středu vždy ráno a večer. Vypadá to, že klaplo hned to první opylení, dnes květy odpadly a jsou již zřetelné malé plůdky. Z toho plyne, že květ se po kvalitním opylení udrží ještě tak něco málo přes 2 dny.
Vypadá to nadějně, větévky jsem si pečlivě označil, v létě proběhne výsev...
Uživatelé procházející toto fórum: Žádní registrovaní uživatelé a 16 návštevníků